Už som viac krát písala o tom, že príroda je najväčší učiteľ môjho života. My ľudia sa riadime zákonmi, ktoré vymysleli ľudia a zažívame, že nefungujú. Príroda má tiež zákony, vekmi nemenné a nás ľudí, presahujúce. Mne príroda poskytuje odpovede na všetko čo žijem, ak sa v nej skutočne zastavím. Dovolí mi započuť ich …vnútorným sluchom, ktorý je spojený priamo so srdcom.
Ak prestávam cítiť, vidieť a počuť idem do prírody. Ten pocit celistvosti v jej náručí je pre mňa najviac. A vtedy vždy vzniká sponntánne krása, dobro a ako sa aj teraz ukázalo i liečenie - ak sa nechám viesť svojím vnútrom.
Tak som sa teda pred pár dňami vybrala do prírody, pretože som sa vôbec, ale vôbec necítila dobre.
Prestávala som istým veciam rozumieť a bolelo ma telo i duša. Už viem, že keď plačem, tak vtedy plače moja duša, ľudské slzy sú jej vonkajším prejavom. Keď plače strom, vyteká z neho živica a nejako prirodzene ma to ťahalo počas týchto dvoch dní k smrekom.
V jeden z tých uplynulých dní som sa v lese stretla s mojim kocúrom Vločkom a boli sme obaja veľmi radostní, keď sme sa zrazu uprostred lesa uvideli. Ani som netušila, že sa chodí až tak ďaleko sám túlať. Robili sme si navzájom spoločnosť. Je to neuveriteľne šarmantný a elegantný tvor. Celý čas ma sprevádzal a viedol. Vyberal cestičky, ktoré považoval za bezpečné. Celkom som sa na tom bavila, keď som si šla chvíľami po svojom a on miaukal dovtedy, kým som sa nevrátila a nešla tou, ktorú vybral on.
Vtedy som ešte nezbierala živicu, teda zbierať živicu som ale že vôbec nemala v pláne. No tieto naše krásne stromy na mňa priam kričali a tak som postupne živicu začala odlupovať a zbierať. Je nezvyčajne teplo na toto ročné obdobie, tak bola na mnohých miestach krásne poddajná, voňavá a úžasne lepkavá. Ako som ju zbierala tak som sa na miestach, kde som ju odlúpla, snažila pozatierať zvyšnú živicu tak, aby som stromu čo najmenej ublížila. Ešte viac som si pri tomto spojení uvedomovala, že každý jeden strom je živá bytosť, ktorá vníma a cíti. Živicou si hojí svoje rany.
Na Kréte som prvý krát v živote videla vytekať úplne čerstvú živicu z platana a tá nemala krásne žlto-zlatú farbu ako živica smreka, ale jasne červenú farbu a vyzerala fakt ako ľudská krv.
Mňa priam omamná vôňa smrekovej živice prenesie vždy do hĺbky stromu odkiaľ cítiť jeho silu. Živica každého stromu, prirodzene chráni stromy pri poranení kôry či dreva. Aby sa pri poškodení nedostali do vnútra stromu baktérie, na mieste poranenia, začne vytekať miazga – živica a tá uzavrie ranu a postará sa o jej dezinfekciu. Živica taktiež chráni strom proti hmyzu. Keď vnikne hmyz pod kôru, začne v poškodenom mieste vytekať prúd lepkavej, žltej tekutiny, ktorá sa postará o to, aby agresívnemu hmyzu zalepila dýchacie otvory a prilepila ho bez možnosti ďalšieho ničenia. Zdravé stromy sú tak schopné brániť sa napadnutiu rôznym druhom votrelcov a používajú živicu ako svoju obranu.
V tom prítomnom okamihu som vnímala živicu ako liek stromu, ktorým si sám lieči svoje rany. Tiež som si spomenula na jednu strofu z mojej niekdajšej básne…
...vtedy, často spomínam na svojho deda,
vždy keď štepil jablonky tak zatieral ich čerstvé rany
čímsi čo vyzeralo ako med
vtedy som si myslela,že im hladká nalomené duše
cítila som úľavu …
A tak som zrazu pochopila a pocítila, prečo ma smreky volali medzi seba. Lieky prírody môžeme využiť i pre nás ľudí, na rôznych úrovniach nášho vnímania a bytia.
Viem, že v našom regióne sa používala živicová masť na čokoľvek, čo bolo v tele zapálené: zapálené nechtové lôžko, boľavé zuby (áno, živicu môžeme aj žuť, no tým, že je lepkavá, nalepí sa na zuby a dosť ťažko sa jej die zbaviť),rozbité kolená, popraskaná koža na nohách či rukách, zádery, omrzliny, rezné rany, akné, plesne na nohách.
Smreková živica je prírodná surovina s antibakteriálnym, antivírusovým a antimykotickým účinkom.
Doteraz som používala živice ihličnatých stromov iba na vydymovanie, no tentokrát som zo smrekovej živice, ktorá mi zahalila celý domov neskutočnou vôňou a pohodou tvorila mastičku. Obrovská škoda, že vám neviem sprostredkovať túto omamnosť, ktorá sa vznášala celým priestorom a liečila nielen moje telo i ducha. Zostala v dome niekoľko dní.
Masť obsahuje smrekovú živicu, zo smreka obyčajného, ktorý je u nás hojne rozšírený a tvorí najväčší podiel zloženia masti. Smrek vďaka jeho húževnatosti a vytrvalosti je od nepamäti považovaný za ochranný strom. Vysadzoval sa v blízkosti domov aby chránil rodinu aj dom pred všetkým zlom, chorobami a nepriazňou osudu. Stelesňuje ženský princíp - znovuzrodenie, život a materstvo.
Masť obsahuje ešte dve zložky:
včelí vosk, ktorý má blahodarné účinky na ľudskú pokožku (najmä na podráždenú, suchú a popraskanú kožu), ktorú zjemní, vytvorí na pokožke jemný film a pôsobí antibakteriálne. Je vhodný aj na liečbu akné.
Používam včelí vosk od Janky, ktorá má svoje včielky a na jej webe www.odvcely.sk nájdete všetky jej úžasné produkty.
panenský olivový olej, ktorý je vhodný pre suchú, pokožku so sklonom k zapáleniu, alergickú, podráždenú, poranenú alebo inak poškodenú.
Masť je vhodná pri:
zápaloch kože, vhodná aj na liečbu psoriázy, mykózy, akné a pre ľudí, ktorých často trápia tkzv. „kútiky“
zápaloch dýchacích orgánov
regeneráciu pokožky a hojení malých rezných rán
ukľudnenie pokožky po bodnutí hmyzom
liečbu odrenín, popálenín, preležanín
masáže svalov a kĺbov, reuma, bolesti chrbta, opuchy
Čochvíľa bude spustený aj e-shop, kde nájdete aj tento prírodný zázrak, no ak by niekto už veľmi súrne potreboval, napíšte...
P.S. keď som pripravovala mastičku som ešte ani len netušila, že o pár dní spadnem zo schodov a budem celá dobitá a doudieraná. Na moje odreniny, opuchnuté a narazené a doudierené miesta a aj totálne modriny, ktoré každým dňom menia svoju farbu, mi práve táto mastička veľmi pomohla.
P.S.1. : ak si chcete prečítať celý text spomínanej básne, nájdete ho tu :
VRAJ JE TO O MNE, HOVORIA...
Plávamaj proti prúdu
vždy
priamočiarosť mi prišpendlila smútok do očí
oblizujem bolesť
a
zatiaľ
vstávam vždy rýchlo
ako tie hračky na strunke
tackám sa keď som zase na míle vzdialená od reality
chodím
na choduliach nerovnováhy
čakám kedy zase spadnem na hubu
aby som potom mohla z prachu dvíhať
seba
padlých hrdinov a najčastejšie hrdinky
vraj nosím ľuďom optimizmus
aj keď mne častokrát chýba
že vraciam im dôveru v seba
slobodu bez mantinelov
vraj viem nakaziť
nadšením pre život
aj keď si beží chodníkmi kdejako na krivo
vtedy, často spomínam na svojho deda,
vždy keď štepil jablonky tak zatieral ich čerstvé rany
čímsi čo vyzeralo ako med
vtedy som si myslela,že im hladká nalomené duše
cítila som úľavu
ja to viem iba tak, že vždy mám ucho a úsmev
viem sa
tešiť s každým komu sa darí
nikomu nezávidím miliónové káry
závidím ale pokoj duše
šťastie a lásku keď je úprimná
lebo aj také sa dnes nielen pre cudzích
veľmi často
hrá
závidím, keď v očiach ohníky blčia
aj ja také chcem
v mojich raz bude horieť požiar čo nikto neuhasí
vravievala som často ako dieťa
usmievam sa
jasné, že mne iba ohníky nestačia
chcem buď všetko alebo nič...
veď plávamaj proti prúdu...
vždy budem
ako
miniatúrne slnečné žiarenie
ktoré na zem presvitá aj cez búrkové mraky
ako svetlo
Comments